PŘEHLEDOVÉ ČLÁNKY Nízkotraumatická zlomenina: okno príležitosti pre sekundárnu prevenciu bez omeškania 328 | VNITŘNÍ LÉKAŘSTVÍ / Vnitř Lék. 2026;72(5):326-334 / www.casopisvnitrnilekarstvi.cz ochorenia a pri sledovaní odpovede na liečbu. Tieto nástroje nenahrádzajú základné klinické hodnotenie, ale pomáhajú presnejšie identifikovať pacienta s vysokým alebo podhodnoteným rizikom zlomeniny. Ukázalo sa, že TBS-upravený FRAX lepšie predikuje klinické zlomeniny aj u osteopenických postmenopauzálnych žien bez predchádzajúcej zlomeniny. Tento prístup je dôležitý aj pri stavoch, v ktorých samotná BMD nemusí plne vystihovať skutočné riziko zlomeniny, napríklad u pacientov s diabetes mellitus 2. typu, u ktorých môže byť riziko zlomenín zvýšené aj napriek relatívne vyššej kostnej denzite (5, 6). Pri individualizovanom posudzovaní pacientov možno v odôvodnených prípadoch zohľadniť aj dynamiku poklesu BMD v čase a prípadne markery kostného obratu, ak sú dostupné. Praktická interpretácia FRAX Z praktického hľadiska je dôležité odlíšiť samotný výpočet FRAX od intervenčných prahov, podľa ktorých sa rozhoduje o ďalšom vyšetrení alebo liečbe. V klinickej praxi sa používajú dva základné prístupy: fixné intervenčné prahy a vekovo špecifické intervenčné prahy. Fixný prah používa jednu hranicu naprieč vekovými skupinami, zatiaľ čo vekovo špecifický prah zohľadňuje meniacu sa bazálnu pravdepodobnosť zlomeniny s vekom. Tento spôsob interpretácie potom slúži ako podklad pre praktické delenie pacientov na nízke, stredné, vysoké, veľmi vysoké a bezprostredné riziko, ktorému sa podrobnejšie venuje nasledujúca kapitola (1). Delenie rizika zlomenín Delenie rizika zlomenín má v klinickej praxi zásadný význam, pretože umožňuje prepojiť diagnostické údaje s konkrétnym terapeutickým rozhodovaním. Pri hodnotení rizika treba vychádzať najmä z týchto základných okruhov: (1) kostná denzita (BMD) a T-skóre, klinické rizikové faktory a výsledok FRAX, osobná anamnéza nízkotraumatickej zlomeniny, najmä ak ide o recentnú zlomeninu. Nejde teda iba o formálne zaradenie pacienta do určitej kategórie, ale o praktický nástroj, ktorý určuje naliehavosť ďalšieho postupu, potrebu doplňujúcich vyšetrení aj voľbu liečby. Riziko možno interpretovať buď podľa vekovo špecifického intervenčného prahu, alebo pomocou fixných prahov FRAX; pri fixnom prahu sa za vysoké riziko považuje 10-ročná pravdepodobnosť ≥ 20 % pre typickú osteoporotickú zlomeninu (MOF) a/alebo ≥ 3 % pre zlomeninu proximálnej časti stehennej kosti. Osobitnú pozornosť si vyžadujú pacienti po recentnej nízkotraumatickej zlomenine, u ktorých je krátkodobé riziko ďalšej zlomeniny mimoriadne vysoké. Praktické rozdelenie rizika zlomenín je uvedené v tabuľke 1 (1). Nízke riziko Do skupiny s nízkym rizikom zlomenín patria pacienti bez predchádzajúcej nízkotraumatickej zlomeniny, bez významne zníženej kostnej denzity a bez závažných klinických rizikových faktorov. Typicky ide o pacientov s T-skóre v pásme normy a s FRAX pod intervenčným prahom. Pri použití fixného prahu zostáva aj táto kategória pod hodnotami 20 % pre MOF a 3 % pre zlomeninu proximálnej časti stehennej kosti; od stredného rizika sa však odlišuje najmä neprítomnosťou osteopénie a nižšou klinickou záťažou rizikovými faktormi. V tejto kategórii spravidla nie je indikovaná farmakologická liečba a dôraz sa kladie najmä na režimové opatrenia, prevenciu pádov a periodické prehodnotenie rizika (1). Stredné riziko Stredné riziko zlomenín predstavuje skupinu pacientov, u ktorých nemožno na základe úvodného klinického posúdenia jednoznačne rozhodnúť o potrebe farmakologickej liečby. Ide najmä o pacientov s osteopéniou (-2,5 < T-skóre < -1,0 SD), s prítomnými klinickými rizikovými faktormi alebo s hodnotami FRAX pod intervenčným prahom, ale blízko prahu. Aj pri použití fixného prahu zostáva táto kategória spravidla pod hodnotami 20 % pre MOF a 3 % pre zlomeninu proximálnej časti stehennej kosti; rozdiel oproti nízkemu riziku spočíva najmä v prítomnosti osteopénie, hraničných hodnotách kostnej denzity alebo nepriaznivejšom klinickom profile. V tejto situácii má význam doplnenie denzitometrického vyšetrenia a podľa klinickej situácie aj ďalšie dovyšetrenie vrátane cieleného vyhľadávania vertebrálnych zlomenín. Ďalší postup má byť individualizovaný podľa veku, kostnej denzity, prítomnosti pádov, komorbidít a celkového funkčného stavu pacienta (1). Tab. 1. Praktické rozdelenie rizika osteoporotických zlomenín Riziko zlomeniny T-skóre FRAX (vekovo špecifický intervenčný prah / fixný prah) Recentná nízkotraumatická zlomenina Nízke -1,0 pod intervenčným prahom / < 20 % MOF a < 3 % hip nie Stredné -1,0 až -2,5 blízko prahu /< 20 % MOF a <3 % hip nie Vysoké -2,5 alebo osteopénia s vysokým klinickým rizikom nad intervenčným prahom / 20 % MOF a/alebo 3% hip nie / áno Veľmi vysoké často -2,5, výrazne nižšie pri ťažkých formách výrazne nad prahom / 30 % MOF a/alebo % hip áno, najmä vertebrálna alebo zlomenina proximálnej časti stehennej kosti, viacpočetné zlomeniny Bezprostredné (imminent) rubovoľné FRAX môže krátkodobé riziko podhodnotiť áno – recentná nízkotraumatická zlomenina Poznámka: Fixný prah FRAX znamená vysoké riziko pri 10-ročnej pravdepodobnosti 20 % pre typickú osteoporotickú zlomeninu (MOF) a/alebo 3 % pre zlomeninu proximálnej Časti stehennej kosti. Vekovo Specifický intervenčný prah sa mení podľa veku. Legenda: MOF - typická osteoporotická zlomenina; hip — zlomenina proximálnej Časti stehennej kosti.
RkJQdWJsaXNoZXIy NDA4Mjc=