PŮVODNÍ PRÁCE Recidivujúce uroinfekcie u pacientov po transplantácii obličky s polycystickou chorobou obličiek | E7 / Vnitř Lék. 2022;68(4):X-X / VNITŘNÍ LÉKAŘSTVÍ www.casopisvnitrnilekarstvi.cz druhostranná nefrektómia. V prípade druhých 2 pacientov po unilaterálnej nefrektómii, títo podstúpili jednostrannú nefrektómiu už pred transplantáciou. Jedenkrát bola indikácia v zmysle rIMC s infikovanou cystou a jedenkrát ruptúry cýst a hematúrie. Ako vedľajší parameter sme hodnotili výskyt PTDM (posttransplantačný diabetes mellitus) v súbore pacientov, nakoľko pri zbere dát sa nám zdal pomerne veľký výskyt tejto nozologickej jednotky u pacientov s diagnózou ADPKD. U pacientov s ADPKD, ktorí podstúpili transplantáciu, došlo počas sledovaného obdobia k rozvoju PTDM u 7 pacientov, čo tvorilo 20 %. U ostatných pacientov sledovaných v súbore bol výskyt PTDM 4 %, čo bolo 9 pacientov. Ak sme v súbore pacientov bez ADPKD vynechali preexistujúcich pacientov s diagnózou diabetes mellitus prvého alebo druhého typu, čo bolo 34 s celkového počtu 208 pacientov, tak stúpol výskyt PTDM na 5 % (p = 0,0441). Po použití štatistickej analýzy sme porovnali skupinu pacientov s ADPKD a kontrolnú skupinu v sledovaných parametroch. Zistili sme, že pacienti v skupine ADPKD boli signifikantne starší, v tejto skupine bolo signifikantne viac žien, častejšie boli prítomné recidivujúce infekcie močových ciest, častejšie bol prítomný PTDM a naopak, menej pacientov v skupine ADPKD malo anamnézu diabetes mellitus pred transplantáciou a signifikantne viac pacientov užívalo kortikosteroidy (tabuľka 3). Ďalej sme súbor rozdelili podľa výskytu rIMC a porovnali sme skupinu pacientov s rIMC a kontrolnú skupinu pacientov bez rIMC. Zistili sme, že v skupine pacientov s rIMC bolo signifikantne viac žien v porovnaní s kontrolnou skupinou, viac pacientov s ADPKD a pacientov s anamnézou diabetes mellitus (tabuľka 4). Následne sme použili multivariantnú analýzu na identifikovanie prediktorov pre rIMC. Použitím logistickej regresie sme identifikovali nasledovné nezávislé prediktory pre rIMC: ženy [OR 8,6791 (95%CI 3,7074-20,3180), P < 0,0001], ADPKD [OR 14,3654 (95%CI 3,5455-58,2035), P= 0,0002] a anamnéza diabetes mellitus [OR 2,5177 (95%CI 1,1775-5,2177), P < 0,0001] (tabuľka 5). Diskusia Množstvo pacientov s ADPKD, ktorí sa nachádzajú na čakacej listine, je pomerne významné. A títo pacienti vzhľadom na prítomnosť polycystických obličiek majú aj svoje špecifické komplikácie. U týchto pacientov dominujú uroinfekcie, hemorágie do cýst a riešenie priestorového hľadiska pre natransplantovanie štepu. A práve z týchto dôvodov býva v rámci ich čo najlepšej prípravy pred zaradením na čakaciu listinu veľmi často diskutovanou otázkou indikácia nefrektómie pred transplantáciou (14). Všimli sme si, že pacienti s ADPKD po transplantácii obličky sú pomerne často liečení a hospitalizovaní pre uroinfekcie. Je všeobecne známe, že uroinfekcie zvyšujú morbiditu a mortalitu pacienta po transplantácii obličky a taktiež skracujú prežívanie štepu. Ďalším nezanedbateľným faktorom sú ekonomické náklady spojené s liečbou týchto infekcií vzhľadom na častú nutnosť hospitalizácie a používanie drahých antibiotík. Preto sme zhodnotili náš súbor z hľadiska výskytu recidivujúcich uroinfekcií ako aj nefrektómie polycystických obličiek. Bolo veľkým problémom porovnať naše dáta ohľadne výskytu recidivujúcich uroinfekcií s dátami v literatúre, pretože sa tu pomerne často voľne zamieňal pojem uroinfekcia a recidivujúca uroinfekcia. Sporadické uroinfekcie prekoná veľké počet pacientov. Ich množstvo variuje od 15 po 60 %. Výskyt recidivujúcich uroinfekcií u pacientov s ADPKD po transplantácii obličky sa udáva okolo 7 – 14 % (9, 10, 11, 12). Čo sa týka predtransplantačnej nefrektómie, okremniektorých indikácií sa názory odborníkov líšia a sú nejednoznačné. Za indikované sú považované neovplyvniteľné bolesti, recidivujúce uroinfekcie, opakované krvácanie a ruptúry cýst, ťažká hypertenzia, nádor obličky, urolitiáza, extrémne veľké obličky s nutnosťou vytvorenia priestoru na transplantáciu. Existuje však aj celý rad dôvodov, prečo k nefrektómii pred transplantáciou nepristupovať. Tie hlavné sú: menšia anémia, zachovanie diurézy, menej vyjadrená porucha kalciovo‑fosfátového metabolizmu a riziko samotného operačného Tab. 3. Porovnanie kontrolnej skupiny a pacientov s ADPKD ADPKD n = 35 kontrolná skupina n = 208 P hodnota vek v čase transplantácie (roky) 51,9 ± 8 45,5 ± 11,4 0,0001 pohlavie – muži (%) 37,1 63,5 0,0033 retransplantácia (%) 8,6 10,6 0,7194 kreatinín v 36. mesiaci po TO (µmol/l) 130 ± 57 136 ± 66 0,5741 recidivujúca infekcia močových ciest (%) 48,6 18,3 0,0001 anamnéza diabetes mellitus (%) 0 16,8 0,0089 PTDM (%) 20 4,3 0,0005 takrolimus v liečbe (%) 80 85,1 0,4431 cyklosporín A v liečbe (%) 20 14,9 0,4431 mTOR inhibítor v liečbe (%) 5,7 4,3 0,7123 MPA/MMF v liečbe (%) 91,4 92,8 0,7702 azatioprin v liečbe (%) 0 2,4 0,3554 kortikosteroidy v liečbe (%) 97,1 81,2 0,0193 basiliximab v indukcii (%) 48,6 40,4 0,3635 ATG v indukcii (%) 0 2,9 0,3086 rejekcia v anamnéze (%) 40 35,6 0,6171 TO – transplantácia obličky; PTDM – potransplantačný diabetes mellitus; mTOR – mammalian target of rapamycin; MPA – kyselina mykofenolová; MMF – mykofenolát mofetil; ATG – antitymocytárny globulín Zdroj: vlastné spracovanie
RkJQdWJsaXNoZXIy NDA4Mjc=