PŘEHLEDOVÉ ČLÁNKY Mikrobióm pri srdcovom zlyhávaní a aortálnej stenóze | E5 / Vnitř Lék 2022;68(2):E4-E10 / VNITŘNÍ LÉKAŘSTVÍ www.casopisvnitrnilekarstvi.cz intervenciu v Europe a Severnej Amerike. Prevalencia AS stupa s vekom, pričom postihuje 0,2 % ludi vo veku 50–59 rokov, 3–5 % u ludi staršch ako 75 rokov, s najvyšou prevalenciou do 9,8 % v skupine 80–89 rokov (3). Napriek vysokej morbidite a mortalite spojenej s AS v súčasnosti abstinujú efektívne preventívne a neinvazívne terapeutické stratégie. Ľudský mikrobióm je súbor mikroorganizmov, ktoré spolunažívajú v alebo na tele hostiteľa. Pri rôznych chorobných stavoch sa zistili špecifické zmeny v mikrobióme. Je možné, že črevný mikrobióm je zahrnutý aj do progresie kardiovaskulárnych ochorení (4), a teda má potenciál stať sa novým terapeutickým cieľom. Srdcové zlyhávanie SZ je definované ako neschopnosť srdca zásobiť periférne orgány dostatočnýmmnožstvom krvi a kyslíka na zabezpečenie metabolických potrieb. Väčšinou je spôsobené základnou chorobou myokardu (najmä ischémiou), avšak kardiálne príčiny vrátane chlop ových chýb, abnormalít perikardu a arytmií môžu taktiež vyústiť do poškodenia srdcovej funkcie. Nedeliteľnú etiológiu tvoria aj kardiomyopatie, myokarditídy, infekcie a expozícia kardiotoxickými liekmi. Napriek pozoruhodnému progresu v klinickom manažmente pacientov a používaní zariadení, či už resynchronizačných alebo mechanickej podpory, prognóza SZ ostáva nepriaznivá s ročnou úmrtosťou 6–7 % u pacientov s chronickým SZ a do 25 % u hospitalizovaných s akútnou dekompenzáciou SZ (5). Liečba SZ predstavuje 2–3 % celkových zdravotných nákladov vo vyspelých krajinách s predpoveďou viac ako dvojnásobku v priebehu ďalších 20 rokov z dôvodu starnutia populácie (2). SZ je väcinou diagnostikovane anamnézou, fyzikalnym vysetrenim, laboratornymi testami a kardiovaskularnym zobrazovanim. Tradične sa srdcové zlyhávanie delí na viacero fenotypov na základe merania ejekčnej frakcie (EF) ľavej komory. Redukovaná EF (HFrEF) je definovaná ako ≤ 40 %, ľahko redukovaná EF (HFmrEF) 41–49 % a zachovaná (HFpEF) EF ≥ 50 % (6). Jednou z hlavných výziev v diagnostike je identifikácia spoľahlivých biomarkerov. Natriuretické peptidy sú najviac študované a používané biomarkey SZ. Sérový mozgový nátriuretický peptid (BNP) je v súčasnosti jediný biomarker SZ s odporúčaniami triedy IA v európskych a amerických odporúčaniach (6, 7). Mikrobióm Ľudský mikrobióm je súbor mikroorganizmov, ktoré spolunažívajú v alebo na tele hostiteľa (8). Existuje viac ako 2 000 druhov komenzálnych organizmov, najmä baktérií, ktoré spolunažívajú v ľudskom tele, poväčšine v tráviacom trakte. Zdravý dospelý jedinec má približne 100 biliónov baktérií v tráviacom trakte, predominantne v hrubom čreve. Crevny mikrobiom (CM) je ziskany z prostredia, nie geneticky. V maternici je tráviaci trakt plodu bežne sterilný. Plod ziskava rozdielny mikrobiom pocas cisarskeho rezu ako pri vaginalnom porode (9). Ďalej sa typy mikrobiómu rôznia v závislosti od stravy a vplyvu prostredia (10). V ľudskommikrobióme dominuje päť kme ov (Obr. 1.): Bacteroidetes, Firmicutes, Actinobacteria, Proteobacteria a Verrucomicrobia (8). Zvyčajne je mikrobióm jedinca stabilný. V zdravom tráviacom trakte anaeróbne skupiny Bacteroidetes a Firmicutes prispievajú k viac ako 90 % bakteriálnych druhov (11). Špecifické vzorce črevného mikrobiómu sa nazývajú enterotypy. Nepriaznivá zmena v črevnommikrobióme sa nazýva dysbióza. Jedným z najdôležitejších faktorov ovplyv ujúcich enterotypy je dlhodobá diéta jedinca. Napríklad, diéta bohatá na živočíšne proteíny a tuky spôsobí vysoké hladiny Bacteroides a nízke hladiny Prevotella (časť rodu Bacteroidetes) (13). Naopak, diéta bohatá na uhľovodíky a chudobná na živočíšne proteíny a tuky spôsobí nízke hladiny Bacteroides a vysoké Bacteroidetes 30% Proteobacteria 2% Actinobacteria 1% Firmicutes 65% Ostatné <1% Verrucomicrobia 2% Obr. 1. Distribúcia červeného mikrobiómu. Upravené podl'a (12)
RkJQdWJsaXNoZXIy NDA4Mjc=