Vnitřní lékařství 6/2020

PŘEHLEDOVÉ ČLÁNKY Dysfunkčný dialyzačný cievny prístup a jeho endovaskulárna liečba E18 | VNITŘNÍ LÉKAŘSTVÍ / Vnitř Lék 2020; 66(6): e14–e18 /  www.casopisvnitrnilekarstvi.cz Endovaskulárna liečba u pacientov so zachovanou funkciou obličiek a alergiou Endovaskulárne výkony sú štandardne realizované s použitím jódo- vých kontrastných látok. Ich použitie je u pacientov s cievnym prístu- pom limitované štádiom CDK a alergickými reakciami. Kritickú skupinu pacientov predstavujú pacienti s našitou fistulou s reziduálnou funkciou obličiek, prípadne transplantovanou obličkou a pacienti s alergiou na jódovú kontrastnú látku. V tomto prípade je možné využiť na zobrazenie stenózy a realizáciu intervencie navigáciu pomocou ultrazvuku (Obr. 3) prípadne angiografiu realizovať pomocou oxidu uhličitého (CO 2 ), ktorá je u týchto pacientov nápomocná najmä v prípade podozrenia na centrálne venózne stenózy. Technický úspech výkonov je aj v prípade využitia zobrazovacích alternatív vysoký (30). Záver Endovaskulárnemožnosti liečby dysfunkčného dialyzačného prístupu, jednak v prípade udržiavania funkcie ako aj záchrany prístupu, postupne nahradili chirurgické techniky. Ich nespornou výhodou je zachovanie lieče- ného venózneho segmentu vzhľadomna limitovanémožnosti konštrukcie AVF. Angioplastika predlžuje životnosť fistuly. Či už na periférnych, alebo na centrálnych vénach sú však na zabezpečenie dlhodobej priechodnosti potrebné opakované intervencie. Primárnou technikou liečby stenóz na AVF je angioplastika s prípadnýmpoužitímvysokotlakových balónikových katétrov, alebo balónikových katétrov s čepieľkami v prípade rezistentných lézii. Na základe pribúdajúcich dát sa pri liečbe stenóz AVF čoraz viac vy- užívajú DEB a to vďaka dlhšej primárnej priechodnosti lézie a nižšej miere reintervencií pri rovnakej technickej úspešnosti. Implantácii stentov sa snažíme vyhýbať, v oblasti centrálnych vén je v niektorých rezistentných prípadoch ichpoužitie neodkladné. Použitie stentgraftov je rezervované pre prípadnú periprocedurálnu ruptúru žily, v oblasti venóznej stenózy graftu a s menšou váhou dôkazov aj v oblasti proximálnej v. cephalica, v. basilica a centrálnych vén. Vzhľadom na lepšiu životnosť fistuly po angioplastike ako po rekanalizácii trombózy je na optimálnu funkciu AVF nutný jej prísny monitoring. V prípade trombózy sa v dnešnej dobe uplatňujú mnohé rekanalizačné endovaskulárne techniky s vysokou technickou a klinickou úspešnosťou. Výhodou endovaskulárnych techník je možnosť dialýzy po zákroku, čo ochráni pacienta pred zavedením dočasného dialyzačného katétra. Oklúzne endovaskulárne techniky by mali byť použité až po po- zornom zvážení pri nemožnosti chirurgickej intervencie. Na zabránenie kontrastom indukovanej nefropatie u pacientov so zostatkovou funkciou obličiek a u pacientov s alergiou na jódovú kontrastnú látku je možné intervenciu navigovať pomocou ultrazvuku prípadne ako kontrastnú látku použiť oxid uhličitý. Endovaskulárna liečba výrazne ovplyvnila manaž- ment pacienta s dialyzačnou AVF. Jej miniinvazívny charakter umožňuje ambulantné riešenie väčšiny procedúr. Pre správnu a včasnú indikáciu je potrebné klinické a sonografické sledovanie. Úzka spolupráca nefrológa, chirurga a rádiológa prispieva k zabezpečeniu dlhodobej funkcie dialy- začného prístupu. LITERATÚRA 1. Rychlík I, Lopot F. Statistická ročenka dialyzační léčby v České republice, 2018. Česká nefrologická společnost. (cit. 2019-10-17). Dostupné z WWW: http://www.nefrol.cz/od- bornici/dialyzacni-statistika 2. Pisoni RL, Young EW, Dykstra DM, et al. Vascular access use in Europe and the United States: results from the DOPPS. Kidney Int 2002; 61: 305–316. 3. Pajek J, Malovrh M. Preoperative ultrasound still valuable for radio-cephalic arteriove- nous fistula creatio. J Vasc Access 2017; 18: 5–9. 4. Medkouri G, Aghai R, Anabi A, et al. Analysis of vascular access in hemodialysis patients: a report from a dialysis unit in Casablanca. Saudi J Kidney Dis Transpl 2006; 17: 516–520. 5. Nikolic B. Hemodialysis Fistula Interventions: Diagnostic and Treatment Challenges and Technical Considerations. Tech Vasc Interv Radiol 2008; 11: 167–174. 6. RočekM.Obnovení funkcehemodialyzačníhocévníhopřístupu. In:KrajinaA,PeregrinJetal. Intervenční radiologie: miniinvazívní terapie. Olga Čermeková: Hradec Králové 2005: 258–268. 7. Lockhart ME, Robbin ML, Needleman L, et al. ACR-AIUM-SRU Practice Parameter for the Performance of Vascular Ultrasound for Postoperative Assessment of Dialysis Access. J Ul- trasound Med 2014; 33: 1321–1332. 8. Al Shakarchi J, Inston N. Early cannulation grafts for haemodialysis: An updated syste- matic review. J Vasc Access 2019; 20: 123–127. 9. Vazquez-Padron RI, Allon M. New Insights into Dialysis Vascular Access: Impact of Pree- xisting Arterial and enous Pathology on AVF and AVG Outcomes. Clin J Am Soc Nephrol 2016; 11: 1495–1503. 10. Vascular Access 2006 Work Group. NKF-DOQI clinical practice guidelines for vascular access, update 2006. Am J Kidney Dis 2006; 48: 176–306. 11. Bent CL, Sahni VA, Matson MB. The radiological management of the thrombosed ar- teriovenous dialysis fistula. Clinical Radiology (online) 2011; 66: 1–12. 12. Leon C, Orozco-Vargas LC, Krishnamurthy G, et al. Accuracy of physical examination in the detection of arteriovenous graft stenosis. Semin Dial 2008; 21: 85–88. 13. Tordoir J, Canaud B, Haage P, et al. EBPG on Vascular Access. Nephrol Dial Transplant 2007; 22: 88–117. 14. Argyriou C, Schoretsanitis N, Georgakarakos EI, et al. Preemptive open surgical vs. en- dovascular repair for juxta-anastomotic stenoses of autogenous AV fistulae: a meta-ana- lysis. J Vasc Access 2015; 16: 454–458. 15. Macrae JM, Dipchand C, Oliver M, et al. Arteriovenous Access Failure, Stenosis, and Thrombosis. Can J Kidney Health and Dis 2016; 3. 16. TrerotolaSO,StavropoulosSW,Shlansky-GoldbergR,etal.Hemodialysis-relatedvenousste- nosis: treatment with ultrahigh-pressure angioplasty balloons. Radiology 2004; 231: 259–262. 17. Kennedy SA, Mafeld S, Baerlocher MO, et al. Drug-Coated Balloon Angioplasty in He- modialysis Circuits: A Systematic Review and Meta-Analysis. J Vasc Interv Radiol 2019; 30: 483–494. 18. Thomas SD, Peden S, Crowe P, et al. Interwoven Nitinol Stents to Treat Radiocephalic Anastomotic Arteriovenous Fistula Stenosis. J Endovasc Ther 2019; 26: 394–401. 19. Bachleda P, Janeckova J, Xinopulos P, et al. New hybrid procedures in treating occ- luded arteriovenous hemodialysis grafts. Biomed Pap Med Fac Univ Palacky Olomouc Czech Repub 2016; 160: 149–152. 20. Nassar GM, Beathard G, Rhee E, et al. Management of transposed arteriovenous fis- tula swing point stenosis at the basilic vein angle of transposition by stent grafts. J Vasc Access 2017; 18: 482–487. 21. Miller GA, Preddie DC, Savransky Y, et al. Use of the Viabahn stent graft for the treatment of recurrent cephalic arch stenosis in hemodialysis accesses. J Vasc Surg 2018; 67: 522–528. 22. Jones RG, Willis AP, Jones C, et al. Long-term results of stent-graft placement to treat central venous stenosis and occlusion in hemodialysis patients with arteriovenous fistu- las. J Vasc Interv Radiol 2011; 22: 1240–1245. 23. Verstandig AG, Berelowitz D, Zaghal I, et al. Stent grafts for central venous occlusive di- sease in patients with ipsilateral hemodialysis access. J Vasc Interv Radiol 2013; 24: 1280–1287. 24. Surowiec SM, Fegley AJ, Tanski WJ, et al. Endovascular management of central venous stenoses in the hemodialysis patient: results of percutaneous therapy. Vasc Endovascu- lar Surg 2004; 38: 349–354. 25. Agarawal A. Endovascular interventions for central vein stenosis. Kidney Res Clin Pract 2015; 34: 228–232. 26. Buriánková E, Köcher M, Bachleda P, et al. Endovascular treatment of central venous stenoses in patients with dialysis shunts. Biomed Pap Med Fac Univ Palacky Olomouc Czech Repub 2003; 147: 203–206. 27. Nassar GM, Rhee E, Khan AJ, et al. Percutaneous thrombectomy of AVF: immediate su- ccess and long-term patency rates. Semin Dial 2015; 28: 15–22. 28. Quencer KB, Oklu R. Hemodialysis access thrombosis. Cardiovasc Diagn Ther 2017; 7: 299–308. 29. Powell S, Narlawar R, Odetoyinbo T. Early experience with the Amplatzer Vascular Plug II for occlusive purposes in arteriovenous hemodialysis access. Cardiovasc Intervent Ra- diol 2010; 33: 150–156. 30. Schmidli J, Widmer MK, Basile C, et al. Editor’s Choice - Vascular Access: 2018 Clinical Practice Guidelines of the European Society for Vascular Surgery (ESVS). Eur J Vasc Endo- vasc Surg 2018; 55: 757–818.